Tak som sa naivne ako dôchodca veru potešil túto zimu. Snehu málo, žiadna práca s odpratávaním, či čistením chodníkov, cesty. Netreba sneh odhŕňať, ani sa nikomu prosiť! Po pravde povediac, naopak, deti to netešilo, že sa normálne pri malom snehu nevyšantia. No ale, povedzme si. Záleží na názore nejakých detí?

I stretli sa v duši jeho malý kúsoček pokoja, obrovský strach a nemalá panika, aby sa rozprávali o jeho živote, učinených skutkoch, a chorobe, ktorá môže skončiť až jeho smrťou. Už dávno som sám chcel spracovať túto tému. Dokonca som si aj vytypoval človeka - ženu s diagnózou rakovina. Poviem úprimne, tej témy som sa sám bál, nevedel som ako dotyčná zareaguje. Nechcel so ju v jej nešťastí akokoľvek zraniť, tak som to nakoniec sám nezvládol a ten príbeh nezaznamenal. Teraz, keď Boh poslal na mňa takúto skúšku osobne, som sám na vlastnej koži ten proces zažil. Vám a len Vám osobne lekár povie že má podozrenie na rakovinu a potom to s Vami všetko začne. Ja som ten problém od samotného začiatku musel rozdeliť. Prvá jeho časť je ako sa s tým sám budem vysporiadavať. Druhá časť a tá je tiež nesmierne zraniteľná je postoj okolia voči chorým. A tam, to Vám poviem, to je to, o čom predovšetkým chcem prehovoriť. Nič tu nie je vymyslené. To, čo si teraz prečítate je môj osobný príbeh, ktorého som sa stal hlavnou postavou...

Bol som ešte malým chlapcom, keď som tú povesť počul po prvý krát tu v Podbieli. Nech slovenská zem je ľahká po smrti môjmu otcovi! Bo on to bol, čo mi spomenul tú zvláštnu príhodu o skamenených ľudských telách, ktoré sa našli tu, v priestore terajšieho Podbiela, niekde blízko nejakej veľkej skaly. Veru, už si presne nespomínam, či spomenul skalu Bielu a či Červenú...

Bolo to poriadne dávno a tu v terajšom Podbieli stálo vtedy len zopár drevených zrubov. Páru z nich stálo v miestach, ktorému dodnes hovoríme Stávok.

Bolo tak niečo po pol štvrtej a prišiel jeho čas. Imro zatvoril oči, pomodlil sa posledný otčenáš a čakal. Ležal v hore pod košatým smrekom na chrbte,pod ním potôčik, jedna ruka pri tele, druhá kolmo od tela, so zaťatými pasťami. Nohy ďaleko od seba tak ako vyzerá človek, ktorého strhne padajúci strom.Jeho tvár bola kriedove biela,zuby zaťaté, bolo vidno, že trpí veľkými bolesťami.

Otváracie hodiny:

Utorok 14:00-15:00

Štvrtok 14:00-15:00

 

Obecná knižnica sa nachádza v kultúrno-športovej hale.

Obecný úrad Podbiel oznamuje, že od 1.6.2012 dochádza k nahradeniu starých emailových adries Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. a Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. novými: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. a Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Aby sme pochopili, v akých dejinných okolnostiach je zapísaný termín, či čas vzniku obce Podbiel, ktorý sa spomína záznamom oravského panstva v roku 1564, musíme sa pozrieť na dejiny vtedajšieho Slovenska ako súčasti Uhorska. A Uhorska, ako súčasti Habsburskej ríše. Tiež niečo vedieť o vtedajších pomeroch v Európe. Tento text nie je možné považovať za odbornú prácu historika, bo ním nie som. Aj dátum pri jednotlivých udalostiach je čerpaný z publikácií, ktoré som preštudoval na internetových stránkach, resp. z inej literatúry. Ak sa v niektorých mýlim, ospravedlňujem sa. Požičiam si ale aj ja obľúbený citát jedného známeho odborníka na dejiny Slovenska. On skoro vždy v úvode povie:"Možno sa to stalo takto, možno inakšie. To už dnes naozaj nikto nevie..."