Osudy železiarne postavenej v roku 1836 sú zahalené viacerými tajomstvami. Objekt, ľudovo nazývaný hámor, z ktorého sa zachovali obvodové múry a centrálna vysoká pec, sa nachádza 2 km od stredu obce. Návšteva sa teda môže spojiť s príjemnou prechádzkou alebo využiť prepravu autobusom. Neopakovateľným zážitkom sú nočné akcie ako napríklad silvestrovská noc na hámri. Koncom augusta sa v rámci dní železiarstva konajú ukážkové tavby železnej rudy starovekou technológiou.

Čítať ďalej...

V zrekonštruovanej historickej budove bývalej cirkevnej školy č. 194 v Podbieli (oproti kývajúcemu Jánošíkovi pri hlavnej ceste) zriadil duchovný správca farnosti ThLic. Donát Čarnogurský výstavu predmetov, ktoré sa v minulosti používali v podbielanských domácnostiach, v poľnohospodárskych prácach ale aj v liturgii. Sú tu aj informácie o archeologických nálezoch na Bielej skale, bývalej úzkokoľajnej železničke Zuberec - Podbiel, o histórii podbielanského priemyslu, samotnej cirkevnej školy. Objavujú sa tu stále nové a nové predmety, ktoré prinášajú dobrovoľní darcovia. Naživo tu uvidíte pri práci podbielanských rezbárov a môžete si zakúpiť ich výrobky.

Pravidelne je otvorené len počas letnej turistickej sezóny. Inokedy si treba dohodnúť vstup so správcom farnosti (0435381440).

Vstupné dobrovoľné.

Nadmorská výška 750 m n.m.
Toto miesto bolo už od historických čias významné z hľadiska strážnej funkcie. Údolím prechádza vo všetkých dobách dôležitý dopravný koridor – severojužný prechod cez Karpaty. Druhý takýto strážny bod bol na vrchu Ostražica 2 km severným smerom. Celé okolie si môžete podrobne prezrieť vyhliadkovým ďalekohľadom. Za dobrej viditeľnosti máte všetky oravské horstvá ako na dlani.
Čítať ďalej...

Nadmorská výška 690 m, 130 metrov nad hladinou rieky Orava.

Do červena sfarbená skala je súčasť karpatského bradlového systému. Tvoria ju vápence, ktoré vznikali v jure a kriede – pred 195 až 65 miliónmi rokov ako hlbokomorské sedimenty. Z turistického hľadiska je skala využívaná ako miesto pohodlných vychádzok. Poskytuje najlepší výhľad na obec Podbiel. V diaľke však vidno aj Roháče. Panorámu si môžete podrobne prezrieť pomocou vyhliadkového ďalekohľadu.
Čítať ďalej...

Tak Vám poviem, milí moji, toto som si naozaj nevymyslel. Veď ktorá že matka dokáže svoje deti naozaj prekliať! A predsa sa takáto udalosť tu kedysi stala, hoci všetko, čo Vám teraz vyrozprávam znie tak neuveriteľne! Možno, že tí, čo neveria na posmrtný život sa budú posmievať. Nuž, ich voľba...
Tú príhodu keď som bol ešte malý chlapec som počul od starej Mary, ktorá bývala na konci dediny v malej polozhnitej starej drevenici. To bolo hneď pri ceste, ktorá vedie na most cez Oravu. Od Mary som počul mnoho povestí aj príbehov, čo sa stali veľmi dávno, tu v Podbieli. Mara spomínala, že tá udalosť sa rozprávaním už dlho odovzdáva z generácie na generáciu. Táto, ktorú Vám za chvíľu rozpoviem, mi ale v pamäti zostala tiež, no do teraz som sa ju sám bál vyrozprávať. Prečo? Pretože rozpráva priam neuveriteľný príbeh. Veď posúďte sami...

Čítať ďalej...

Rieka Rijava, bo tak sa naša Orava vtedy, okolo roku 1100 nášho letopočtu volala, sa v tých miestach povyše oboch vysokých skalných brál spájala s menšou riekou. Táto pramenila južne vo vysokom pohorí, niekde pod stále večným ľadovcom, ktorý tu je od dôb, ako ľudská pamäť siaha. Jej voda bola preto aj v horúcom lete veľmi studená a čisto akoby biela, ako samotný sneh. Ten efekt bol spôsobený naozaj jej nízkou teplotou a aj skaly na jej dne, veľké okruhliaky nikdy nezarástli zeleným vodným machom, ani vodnou trávou,ale boli čisté, skôr do biela...

Čítať ďalej...

Písal sa rok 1916, bola jeseň, celý podbieľanský chotár sa zafarbil do zlatista od lístia liesok, bukov a javorov, ba aj líp a jelší. Starý Chajdiar sa vybral na Beňušovú počistiť lúku od krtincov a zahrnúť koľaje od vozov, čo zvážali drevo dole pod Uhlisko, brzdiac kolesami zahamovanými ,, naostro ,, . To gazda reťaz okrútil okolo ráfu zadného kolesa tak, že pod kolesom bola naviazaná slučka z hrubej reťaze, ktorá koleso zastavila a aby účinok brzdenia bol väčší, koleso drelo do zeme brázdu hrčou z reťaze , čím furman mal väčšiu istotu.

Čítať ďalej...

Veru, málokedy sa stalo, aby jeho otec spomenul túto povesť, ktorá sa tradovala v ich rodine už mnoho rokov, z generácie na generáciu.
Od tej doby, kedy sa tá udalosť naozaj odohrala, už uplynulo v neúprosnom čase páru storočí, preto to rozprávanie o Janovi Karčíkovi dnes už vypadá ako rozprávka. Ale , ono, verte mi, ten príbeh sa naozaj stal! Len mená sú iné...

Čítať ďalej...

Bolo to niekedy na začiatku decembra v roku 1954, večer zo šesť hodín, v jednej z podbieľanských dreveníc blízko kostola.
Gazdiná na jar chystala svadbu svojej dcéry, nuž bolo treba perie z husí popárať, aby bolo z čoho na poslednú chvíľu ušiť periny do výbavy.
Vonku mráz už dobre priťahoval, sneh vŕzgal pod nohami a veru, babkám obutých v teplých kapcoch, celých zababušených v tmavých šálikoch, prehodených cez plecia, bolo neradno vonku dlhšie postávať.

Čítať ďalej...

Od svojho vzniku bola obec v područí Oravského panstva, najmä rodu Thurzovcov. Vznikla síce na valašskom práve, no jej obyvatelia mali i značné vojenské zásluhy. Obec sa veľmi rýchlo vzmáhala, napr. v roku 1624 už mala 230 obyvateľov. Predpokladá sa, že už v tomto období bola v obci plne organizovaná obecná správa s vlastným platidlom. V Oravskom múzeu je zachovaná obecná pečať pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia, ktorej odtlačok je použitý na zachovaných obecných dokumentoch z roku 1867 a 1873.

Čítať ďalej...