Do Podbiela chodia predovšetkým muškári loviaci v pstruhových vodách rieky Orava a Studeného potoka. Najväčším lákadlom je však v jesenných mesiacoch lov Hlavátky. Za týmto účelom chodil do Podbiela s obľubou aj herec Jozef Kroner a ryby tu chytal aj veľký český herec Jan Werich.

Pre kondične dobre pripravených cyklistov sú zaujímavé trasy pre horské bicykle v Oravskej Magure a v Skorušinských vrchoch. Bicykel je vhodný aj pre návštevy turistických atrakcií v okolí Roháčov.
Požičovňe ponúkajú bicykle v cene 6 €/deň.

Na Orave sú vytýčené cyklotrasy miestne, a prechádzajú aj trasy medziregionálne:

Kysucko-oravská cyklomagistrála: modrá, pre zdatných (dĺžka 43,5 km, prevýšenie 404/325 m). Trasa sa začína v Novej Bystrici pri križovatke ciest ku údolnej priehrade, cesta vedie smerom do Vychylovky, možnosť návštevy Múzea kysuckej dediny a previesť sa na úzkokoľajnej lesnej železničke. Ďalej cesta vedie do sedla Demänová, cez Oravskú Lesnú, Zákamenné, až do Lokce a odtiaľ do Námestova. Tam sú možnosti navštíviť expozíciu Oravskej galérie na Slanickom ostrove umenia, alebo vyviezť sa na vrch Magurka, kde od televíznej veže sú vynikajúce rozhľady na celú Oravu a Tatry.

Oravsko - liptovská cyklomagistrála: modrá, pre zdatných (dĺžka 62,5 km, prevýšenie 822/867 m). Začína sa v Námestove a vedie okolo Oravskej priehrady do Ústia nad Priehradou, cez vrch Havranová do trstenej, odtiaľ Liesku, Čimhovej a Vitanovej až do Oravíc, kde sa núka kúpanie v termálnej vode. Pokračujeme cez sedlo Borek do Habovky a cez Zuberec do sedla Pod Bielou skalou, ktoré oddeľuje Oravu od Liptova. Pokračujeme rovno asfaltovou cestou z ktorej sú vynikajúce rozhľady na Oravu a neskôr na Liptov, Nízke Tatry a Liptovskú Maru. Tá je cieľom tejto trasy.

Roháčskou dolinou: červená, pre náročných (dĺžka 27,5 km, prevýšenie 815/0). Trasa sa začína v Podbieli na križovatke s cestou do Roháčov. Prechádza obcami Oravský Biely Potok, Habovka, Zuberec, na poľane Brestová možnosť prehliadky Múzea oravskej dediny. Pokračujeme cez poľanu Zverovka, cez parkovisko v Roháčskej doline až ku Ťatliakovmu jazierku do samotného centra Roháčov. Možnosť veľmi peknej vychádzky ku Štyrom roháčskym plesám.

Lúčanský okruh: modrá, pre zdatných (dĺžka 38 km, prevýšenie 628/483 m). Začiatok je vo Vyšnom Kubíne na križovatke cesty do Ružomberka, trasa vedie smeromm na Leštiny, vľavo sú známe krásne Vyšnokubínske skaly, Tuopá a Ostrá, archeologické náleziská, po pravej strane sa týči Choč. V Leštinách môzžeme navštíviť drecevený artikulárny evanjelický kostolík, všimnime si zemianske kúrie a pokračujem smerom na Osádku. Na začiatku obce stúpame doprava do sedla Varta, odtiaľ klesáme až do kúpeľov Lúčky. Všimneme si krásny vodpopád v Lúčanských travertínoch. Prejdeme Liptovskú Teplú a v Bešeňovej sa vykúpeme v termálnej vode. Pokračujeme smerom na Liptovskú Maru, prejdeme okolo obce Potok, prejdeme tiahlu zákrutu do kopca a na prvej križovatke odbočíme smerom na Bukovinu a Sestrčskou dolinou do Malatinej. Pravdaže, ako sa nechceme vykúpať va pláži pri autokempe v Trnovci. Z Malatinej cez vrch Maľcovo prídeme do Osádky a cez Leštiny nazad do Vyšného Kubína.

Na Kubínsku hoľu: červená, pre náročných (dĺžka 31 km, prevýšenie 747/577 m). Trasa vedie z Dolného Kubína cez Beňovu Lehotu okolo lyžiarskeho areálu až na križovatku pod Kazárovom, odkiaľ sú výborné rozhľady na dolnú Oravu s Dolným Kubínom a Západnými Tatrami. Môžeme si zájsť na chatu na Kubínskej holi a vrátiť sa nazad, aby sme pokračovali lesnou cestou až do Oravského Podzámku. Možnosť navštíviť Oravský hrad a vlastivednú expozíciu Oravského múzea. Trasa pokračuje stúpaním do sedla Príslop, odtiaľ cez Hruštín a Babín do Lokce, kde sa táto trasa končí.

Z Párnice do Terchovej: modrá, pre zdatných (dĺžka 20 km, prevýšenie 236/292 m). Trasa sa začína v Párnici na križovatke ciest Kraľovany Zázrivá, smeruje do Zázrivej malebnou dolinou proti prúdu horského potoka. Navštívime Ústredie obce, môžeme vyjsť okolo farmy na Črchle odkiaľ sú vynikajúce rozhľady na údolie aj hrebe Malej Fatry a Rozsutcom. Zo zázrivej pokračujeme do sedla Rovná hora a dlhým klesaním cez Biely Potok dostaneme sa do centra Terchovej. Môžeme navštíviť Jánošíkovo múzeum, vyrezávaný betlehem v katolíckom kostole, alebo skúsiť zajazdiť si na koňoch, informácie podá turistická informačná kancelária, láka aj návšteva Vrátnej doliny a výlet na hrebene.

Okruh Podbiel-Zuberec-Oravice-Trstená-Podbiel: modrá, pre zdatných (dĺžka 52 km). Trasa sa začína v Podbieli na križovatke s cestou do Roháčov. Prechádza obcami Oravský Biely Potok, Habovka. Tu odbočíme na starú cestu do Oravíc a môžeme si nerušene užívať malebnú prírodu podroháčskych vrchov. Pre zdatnejších cyklistov je možnosť pokračovať do Zubereca a tam odbočiť na novú cestu do Oravíc. Táto varianta je iba o kilometer dlhšia, avšak s výrazným stúpaním. Obe cesty sa neskôr spájajú. Oravice sa nachádzajú na polceste okruhom, a sú tak ideálnym miestom na zastavenie sa a oddych. Môžeme si ísť zarelaxovať na termálne kúpaliská, prípadne spraviť si prechádzku do prírody Juráňovou dolinou. Potom pokračujeme po ceste do Vitanovej, kde na hlavnej križovatke odbočíme na Trstenú. Zdatnejší cyklisti si môžu v Trstenej spraviť zachádzku na Ústie, kde je možne okúpať sa v Oravskej Priehrade, a následne pokračovať priamo do Tvrdošína. Zvyšok cesty do Podbiela je opať spoločný. Mierne menej náročný je okruh v opačnom smere.

Ďalšie obľúbené trasy sú okruhy Podbiel-Oravský Podzámok-Lokca-Námestovo-Tvrdošín-Podbiel, Tvrdošín-Námestovo-Bobrov-Jablonka (Poľsko)-Podbiel a Námestovo-Rabča-Sihelné-Oravské Veselé-Oravská Jasenica-Námestovo

PRÍRODA

Okolie Podbiela charakterizujú vysoko položené terény a mnohotvárny reliéf územia. Orava i Podbiel sú situované v horskom systéme západných Karpát. Podobne ako väčšina oravských osád aj Podbiel je obklopený mierne vysokými vrchmi - Lučivný, Červená skala, ktorú z dediny vidno ako strmú skalu červenkastých vápencov. Neveľkú rovinku, na ktorej sa rozprestiera Podbiel, tvoria prevažne nánosy Studenej. Dedina je z dvoch strán obklopená riečnymi tokmi.

Nad obcou Oravský Podzámok sa vypína Oravský hrad, ktorý bol oddávna opevneným hradiskom. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne a od roku 1370 bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúcich tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Na Oravskom hrade vládol rušný vojenský i spoločenský život, najmä v stredoveku, keď boli jeho vlastníkmi Peter Komorovský a Ján Korvín, ale aj za čias Thurzovcov .

V krásnom prostredí Brestovej sa vyníma prírodné múzeum - Múzeum oravskej dediny. Nachádzajú sa tu obdivuhodné juhooravské drevenice, roľnícko-remeselnícke obydlia s hospodárskymi budovami a dvormi, stredooravské i zamagurské objekty s humnami a stajňami, historický drevený mlyn či píla. Zaujímavosťou tohto múzea v prírode je drevený kostolík zo Zábreže, pochádzajúci zo 16. storočia. Vzácnosťou sú taktiež zachované dokumenty o domácej výrobe plátna, modrotlače či súkna, a už takmer zabudnutej hrnčiarskej výrobe a spracovaní dreva. Odrazom šikovnosti oravských predkov sú drobné domčeky s úzkymi oknami a šindľovými strechami, z ktorých je cítiť tradičnú atmosféru Slovenska v dobách starých či prastarých rodičov.

Prívlastky regiónu Orava a jedna z najčistejších slovenských riek samozrejme prináležia rieke Orava. Niekdajšie časté záplavy v jej blízkosti sa však stali dôvodom na myšlienky skrotenia tejto rieky a prišlo k vybudovaniu Oravskej priehrady.

Najväčším lákadlom Oravíc je geotermálna voda s teplotou 57°C, vyvierajúca z 1606 m hlbokého vrtu. Oravice sú prepojené cez Mihulčiu a Blatnú dolinu s pohorím Roháčov a cez Tichú a Chocholovskú dolinu sa viažu na Poľské územie "upínajúc zrak" na jedno z najkrajších poľských horských centier Zakopané. Ležia v nadmorskej výške 780 až 930 metrov, pričom okolité vŕšky dosahujú 1200 až 1600 metrov. Medzi nimi sa vyníma Osobitá (1687 m n. m.) a Bobrovec (1863 m n. m.) s možnosťou výhľadu na poľské Tatry a severnú časť Vysokých Tatier.

Drevený rímsko-katolícky gotický kostolík. Najstaršia zachovaná stavebná pamiatka na hornej Orave z druhej polovice 15. stor. Odborná rekonštrukcia a reštaurácia kostola bola v roku 1993 ocenená plaketou Europa Nostra a kostol bol ako národná kultúrna pamiatka zapísaný do európskeho kultúrneho dedičstva. Otvorené od 1.6 do 30.9 od 9:00 do 17:00. Mimo sezóny na objednávku.