Podbiel patrí medzi obce, ktorých novodobý vznik vyvolala valašská kolonizácia v dobe, keď na Orave ako feudálni páni vládli Thurzovci. Jediný dokument z dôb Thurzovcov o ktorý sa dnes môžeme oprieť je vlastne ako by daňový súpis platieb obce voči hradu. Tento dátum samozrejme bol mylne považovaný za dátum vzniku Podbiela.
Region Oravy svoju historiu ale ťahá hlboko do minulosti, bo cesta starých obchodníckych karaván od Baltu dole na juh prechádzala práve aj naším údolím.. Veď aj v obci Podbiel je historicky doložené osídlenie na vrchu Bielej skaly, kde pán Čaplovič svojím archeologickým výskumom už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia zdokumentoval tunajší život. Dokladový materiál o tom možno nájsť v depozitári Oravského hradu. V tých dobách vrch dnešnej Bielej skaly bol osídlený Keltami- Kotínmi a to sa písalo dvesto, tristo rokov pred Kristom. Samozrejme by sa nezakladalo na historickej pravde, že tá doba bola začiatkom tunajšieho osídlenia. To sa tu, v Podbieli určite datuje aj do skorších období, ktoré ale žiaľ doteraz zdokumentované nie sú...
Názov obce súvisí so skalou Biela, ktorá je v chotári obce. Meno Podbiel sa vyskytuje v písomných prameňoch v rôznych variáciách, a to ako Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbiel, Podbel. Možno povedať, že názov Podbiel sa definitívne ustálil až v 18. storočí. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1556.
Obyvateľstvo sa zamestnávalo prevažne roľníctvom. Podľa prameňov sa v chotári obce pestovala pšenica, žito, jačmeň a hrach. Podbielania navštevovali jarmoky v Trstenej, v Liptovskom Mikuláši, kde predávali rožný statok. Niektorí sa zamestnávali pltníctvom a v zimnom období dopravovali soľ z Liptovského Hrádku do tvrdošínskeho skladu. Zaoberali sa aj domácou výrobou šindľov a plátna. V obci bol jeden múčny mlyn, pivovar postavený roku 1786, a dve píly patriace panstvu. V Podbieli. Tradíciu aj hutníctvo a baníctvo, ktorého počiatky siahajú do 17. storočia. V roku 1836 bola postavená vysoká pec na tavbu železnej rudy, ktorú privážali zo Zuberca, z Juráňovej doliny a z Malatinej. Táto vysoká pec neskôr zanikla pre nerentabilnosť prevádzky. Na postavenie poddaných, teda väčšiny obyvateľov obce, nepriaznivo vplývali drsné klimatické podmienky, ktoré nie raz zavinili pohromu. Sprievodným javom neúrod bol hlad a epidémie. Epidémia cholery roku 1831 si vyžiadala v Podbieli takmer 80 obetí. Škola bola postavená roku 1833. Bola vybudovaná z dreva a pozostávala z dvoch tried a z jednej miestnosti pre učiteľa.

Roku 1885 postihol obec požiar v ktorom zhorelo 38 domov. Málo úrodnej pôdy na Orave, rastúca populácia a najmä sociálne otázky nútili Oravcov odchádzať do sveta za zárobkom. Už v priebehu 19. storočia ale i prv sa Oravci hodne sťahovali na úrodnejšiu Dolnú zem. Od konca minulého storočia sa vysťahovalectvo orientovalo temer výlučne do Ameriky. Roku 1899 bol vybudovaný úsek železničnej trate do Oravského Podzámku po Tvrdošín. Tak bol i Podbiel spojený železnicou s ostatným svetom.
Po roku 1930 sa stal určitým zdrojom príjmov rozvíjajúci sa cestovný ruch orientovaný predovšetkým na ROHÁČE. Podbiel mal v roku 1933 pravidelnú autobusovú dopravu zo železničnej stanice do Zuberca, ba až na Zverovku., hoci sa v tom čase chodilo najviac peši. Obec bola až roku 1940 elektrifikovaná, hoci už predtým sa elektrický prúd v Podbieli ojedinele vyrábal a používal. V roku 1977 bola časť obce nazývaná Bobrova rala vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Tá dnes predstavuje najväčšie kultúrne bohatstvo obce a zohráva významnú úlohu pri rozvoji cestovného ruchu.
Charakteristika nárečia obce Podbiel
Z jazykového hľadiska má však nárečie obce Podbiel viaceré staršie znaky, ktoré poukazujú na to, že pôvod tejto obce treba klásť hlbšie do minulosti. Sú to znaky charakteristické aj pre najstaršie obdobie slovenčiny. Zo zemepisného hľadiska obec Podbiel leží na rozhraní dolnej a strednej Oravy, z jazykového hľadiska je to však skôr dolnooravský nárečový typ s výraznými stredoslovenskými znakmi. Tak ako pre väčšinu dolnooravských obcí aj pre podbielske nárečie je najmä charakteristická hláska ä. V nárečí Podbiela sa vyskytuje však aj viac takých slov, ktoré sú z lexikálneho i slovotvorného hľadiska veľmi zaujímavé a v iných nárečiach dosť zriedkavé, ba možno aj neznáme. Medzi spisovným jazykom a podbielanskym nárečím sú rozdiely iba minimálne.